Stalo sa to jedno marcove popoludnie. Isli sme s priatelom zlozit zalohu za nas vysnivany byt a kedze sme isli z jedneho konca na druhy a museli sme tam byt asi tak za 20 minut, jednoznacne riesenie padlo, ze pojdeme autom. I ked trosku sa kazilo, ale riskli sme to.
Auto islo zo zaciatku dobre, problem nastal na moste LaFranconi. Auticko zacalo vnutri trosku blikat, zacala sa nam rozsvecovat cela elektronika a pri rychlosti 90km/h sme isli na trojke, aby sme z neho este nieco vyzmykali. Za hranicou mosta auticko uplne vyplo a kedze sme mali este asi desat minut do schodzky, rychlo sme zacali obvolavat vsetkych znamych a rodinu v blizkosti, lenze ako naschval nikto nemohol. Zacali sme pomaly tlacit ( i ked sme vedeli, ze sa to nema) a v tom pri nas zastalo zltucke auto a ujo sa nas spytal, ci nechceme odtiahnut. Prekvapeni, ale radi sme suhlasili. Kedze bol problem "nainstalovat" na nasom auticku tahacie lano, tak som sa vybrala dopredu pesi. Ale ujo na zltom auticku ma dobehol, vysadil na najblizsej pumpe, kde som uz mala dohodnuty odvoz. Po ceste mi este stihol povedat, ze ide z navstevy svojho otca, ktory lezi na Kramaroch a dufa, ze bude v poriadku .
Medzitym ako som ja cakala na odvoz, priatela odtiahol pre bytovku a rychlo povedal, ze sa nemoze zdrziavat, lebo sa boji, ze mu vyvre voda a ze nam drzi palce. Priatel ostal stat s otvorenou "hubou" a len tak pozeral za odchadzajucim zltym anjelom.
Schodzku sme nakoniec stihli a aj byt kupili, ale to je uz ina story :))
